Aktuálne číslo 2/2021

Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.

Milí čitatelia, v jesennom čísle nášho časopisu vám predstavujeme šesť štúdií s rozličným obsahovým zameraním a v rubrike recenzií niekoľko zaujímavých typov z knižnej ponuky teologickej literatúry.

V prvej štúdii popisuje známy český teológ a historik Tomáš Petráček tvarovanie cirkvi a pápežstva v období pontifikátu Františka. Pojem univerzálnosť je síce silným konceptom katolíckej teológie, ale v praxi bol chápaný skôr ako univerzalizmus 19. storočia. Zatiaľ čo Cirkev mala v dejinách často tendenciu integrovať svet do seba, pápež František sa snaží pavlovsky zjednotiť všetko v Kristovi. Nechce sa stať obeťou identizmu, ktorý sa vymedzuje voči ostatným, ale symbolom spoluúčasti a jednoty, aby čím viac ľudí pozval na spoločné kráčanie k Dobru, Pravde a Pokoju. Snaží sa o relektúru koncilových tém, ktoré boli roky odsúvané nabok. Nechce však robiť akékoľvek reformy bez zmeny mentality Cirkvi. Túto zmenu vníma ako najpodstatnejšiu.

Druhá štúdia z pera slovenského patristu Miloša Lichnera a ďalšieho slovenského autora Stanislava Orečného ponúka analýzu niektorých teologických aspektov, súvisiacich s témou vývoja primátu, v diele Leva Veľkého. Autori vychádzajú predovšetkým z Levových sermones, kde si všímajú postavu Petra, no nezameriavajú sa ideologicky len na jeho prednosti, ale aj zlyhania, čím je dosiahnutá vyváženosť textu. Téma primátu je vždy dvojznačná. Na jednej strane, ak je vyvážená, je silným jednotiacim prvkom všetkých kresťanských cirkví. Ak je však na druhej strane preexponovaná juridickou mocou, môže pôsobiť rozdeľujúco a byť podstatnou prekážkou v ekumenických snahách. Veríme, že aj tento text predstavujúci Petra ako prvého v láske bude malým prídavkom k veľkej
jednote, ktorá je túžbou mnohých.

Český teológ David Bouma sa venuje náročnej téme viery a kresťanskej reflexie – zmŕtvychvstanie Krista. Optikou štyroch rôznych autorov (H. Verweyen, H. Kessler, J. Ratzinger, K. Berger) načrtáva niekoľko možných spôsobov interpretácie tejto teologickej udalosti v dejinách. Treba dávať pozor na to, aby sa bezinterpretačným prístupom nestal z tejto základovej skutočnosti kresťanstva iba bezzubý príbeh. Udalosť zmŕtvychvstania síce nevieme empiricky uchopiť, ale úlohou celej teologickej tradície je v danom čase ju vždy aktuálne teologicky vysvetľovať. A práve o to sa pokúša táto štúdia.

Postavenie ženy a vdovy v spoločenských okolnostiach starého Izraela je témou slovenských biblistov Róberta Lapka a Dušana Demjanoviča. Najprv sa všeobecne venujú právam i bezpráviu žien, ktoré stratili manžela. Žalmy veľmi ťaživo popisujú ich situáciu, no zároveň garantujú pomoc zo strany Boha. V druhej časti popisujú Juditu ako archetyp silnej ženy a hrdinky, ktorá motivovala vtedajšiu spoločnosť k väčšej citlivosti pre solidaritu. Podobné texty môžu byť zdravou korekciou dnešnej spoločnosti, kde sa s násilím na ženách stretávame pomerne často.

Rakúsky teológ a pedagóg Bernhard Schörkhuber sa pokúša preniesť teologické koncepty do pedagogickej praxe. Teológia nemá ostať len na úrovni rozumovej reflexie, ale musí prenášať svoje úvahy do školských prostredí, ktoré sú dnes sociologicky, kultúrne a nábožensky veľmi rôznorodé. Katechéza však nemôže byť len vo forme vyučovania, ale predovšetkým vo forme zakúšania komúnia,
solidarity, pomoci, prijatia a uzdravenia z rôznych zranení. Posledná štúdia, ktorá je výsledkom výskumu širšieho kolektívu (Marie Roubalová, Roman Kralik, Miroslav Tvrdoň, Hedviga Tkáčová, Patrik Maturkanič, Ľubomír Hlad), poukazuje podobne ako náš biblický článok, na popstavenie ženy v spoločnosti, avšak v prameňoch Tanachu a ostatnej rabínskej literatúre. Analýzou spomínaných textov hľadajú autori spôsoby ochrany právne ohrozených žien, čo môže byť rovnako dobrou motiváciou pre pestovanie spravodlivého postoja k bezmocným a slabým v našej spoločnosti.

Milí čitatelia, verím, že si z našej ponuky budete môcť vybrať tému, ktorá je vám blízka a obohatí vaše zimné čítanie.

Vladimír Juhás