Aktuálne číslo 2/2017

Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.

Milí čitatelia, ponúkané číslo nášho časopisu obsahuje deväť zaujímavých textov, z ktorých jeden je v anglickom jazyku. Ich témy sú filozofické, antropologické, teologické, etické i literárne. Obsahová bohatosť by teda nemala nechať stáť bokom žiadneho z Vás.

Slovenský filozof a teológ Peter Volek v minulom ročníku predstavil tému bañezianizmu. Autor sa vracia k tajomnému vzťahu ľudskej a Božej slobody. Je ľudská sloboda v Božej naozaj slobodná? Boh vo svojom predpoznaní vidí ľudské možnosti a konanie človeka. Teológia sa už od začiatku tradície kresťanstva snaží nájsť vzťah týchto dvoch slobôd. Aj keď autor v predchádzajúcom článku obhajuje ich neprotirečivosť, predsa teraz prichádza s jasnejším doplnením svojej tézy.

Jan Hojda, ktorý sa v Čechách venuje predovšetkým teologickej antropológii, ponúka pohľad na mužsko – ženský vzťah očami českého katolíckeho spisovateľa Jaroslava Durycha. Text je nielen silno psychologický, ale je príjemným naratívnym popisom základných kategórií, ktoré vládnu medzi mužom a ženou – vzájomnosť, darovanie, priestor intimity. Text nesie v sebe silnú dávku odvahy a vstupuje do popisu potreby celistvosti vzťahu muža k žene a ženy k mužovi. Telesnosť vzťahu nevníma autor negatívne, ale, naopak, ako „sviatostný výraz“ ich duchovného prepojenia a zdieľania.

V uplynulom období sme zrejme tému Božieho milosrdenstva počuli „obohranú“ z viacerých strán. Tento raz sa nám ju známy slovenský biblista Anton Tyrol pokúsi ponúknuť príťažlivým spôsobom, očami starozákonného žalmistu a zároveň v perspektíve spevu Benedictus. Aj keď autor nemá záujem dokazovať priamu súvislosť týchto dvoch textov, predsa chce poukázať na zaujímavý dynamický vývoj témy milosrdenstva od starozákonnej tradície až po novozákonnú.

Zrejme málokomu by napadlo, že neznalosť čísel môže sťažovať jasnejšie pochopenie textov Biblie. Túto tézu chce potvrdiť Peter Olexák zahĺbením sa do Augustínovho rozmýšľania o symbolike čísel. Matematika je kľúčom k rozličným tajomstvám. Harmónia čísel je často poukazom na mnohé odpovede. Rovnako Biblia používa skryté významy numerov, ktoré hľadala aj veľká postava starovekého kresťanského Západu – svätý Augustín. Autor článku približuje rôzne spôsoby interpretácie čísla 153, ktoré používa evanjelista Ján pri rozprávaní o zázračnom rybolove.

Benediktína a bývalého profesora dejín teológie na jednej z rímskych univerzít Elmara Salmanna už poznáme z predchádzajúcich čísel časopisu. Nepoznáme ho však zo žiadnej mariologickej úvahy, pretože tento génius kresťanského myslenia sa spomínanej téme venuje zriedkakedy. O to vzácnejší je článok Ľubomíra Hlada, ktorý zachytil Salmanna práve pri takomto uvažovaní. Text je zároveň skúmaním postmodernej mentality a jej možným prepojením s mikrodejinami spásy biblickej Márie. Mariánsky prvok vraj môže vrátiť postmoderné kresťanstvo opäť „do hry“.

Prepojenie literatúry a teológie je pozoruhodné a pre kresťanské myslenie veľmi prínosné. Pretože teológia je literatúrou a literatúra je teológiou. Na túto symbiózu chce poukázať Lukáš Sekerák v analýze Dostojevského Legendy o Veľkom inkvizítorovi. Najprv však chce autor voviesť čitateľa do historického rámca vzniku a autorstva tejto legendy.

Ďalší článok predstavuje aktuálnu spoločenskú tému eutanázie. Dnes naozaj nie je problém žiť, ale zomrieť. Medicína spôsobila, že telo prežíva nášho ducha. Ako teda pochopiť ľudí, ktorí túžia zomrieť? Čo znamená zabiť? Čo znamená nechať zomrieť? Na tieto zložité bytostné otázky sa pokúša vo svojej štúdii odpovedať Norbert Szanyi.

Náš časopis dáva priestor aj liturgickým otázkam. Korene modlitby veriacich Veľkého piatku hľadá vo svojej štúdii Lukáš Knap. Zároveň predstavuje jej partikulárny vývoj počas celej tradície. Liturgia bola vždy pozorná na zmeny v spoločnosti, aby jej modlitba bola živá a aktuálna.

Otázka zjednotenia Rímskokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je skromnou túžbou mnohých ich členov. Posledným príspevkom tohto čísla je preklad textu Zmiešanej medzinárodnej komisie pre teologický dialóg týchto dvoch veľkých kresťanských cirkví. Text približuje možnosti, ktoré dokážu spájať, ale i nemožnosti, ktoré je treba preklenúť.

V mene celej redakčnej rady chcem Vám, čitateľom, popriať príjemné chvíle pri lektúre vybraných tém. Verím, že ich obsahy Vás dokážu obohatiť, doplniť i naplniť alebo vyzvať ku konfrontácii s vlastnými názormi.

Vladimír Juhás