Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.
Teologický časopis Verba Theologica aj v tomto čísle ponúka svojim čitateľom obsahovú pestrosť. Keďže Slovensko je malou krajinou s malým počtom odborníkov na určené témy, je náročné pripraviť monotematické číslo. Preto vo väčšine prípadov volíme formu tematicky vlastných príspevkov, ktoré si pre odbornú profiláciu autorov zachovávajú svoju vedeckú úroveň a našim čitateľom tak ponúknu dobrý zážitok z čítania.
Michal Černý sa vo svojej štúdii venuje pomerne novej a neprebádanej téme umelej inteligencie. Tento fenomén vstupuje rýchlo do všetkých sfér našej každodennosti. Nebolo by správne na akúkoľvek novosť reagovať hystericky a s nedôverou. Naopak, nepoznané treba skúmať a spoznávať. Iba takto sa môžeme zbavovať strachu a pestovať vzťah k novým veciam. Príkladom je aj pápež František, ktorý vydáva v tejto súvislosti dokument Intelligenza artificiale e pace, čím povzbudzuje nové generácie k odvahe i rozumnosti v používaní rodiacich sa konceptov vedy.
Ján Mičko venuje vo svojej štúdii pozornosť židovskému mysliteľovi, významnému predstaviteľovi fenomenológie a dialogickej filozofie vo Francúzsku, Emanuelovi Lévinasovi. Tento filozof bol však predovšetkým poukazovateľom na „tvár druhého“. Mierou a normou konania človeka má byť podľa neho vždy druhý a jeho tvár. Svojimi postojmi výrazne vplýval nielen na filozofiu, ale aj na etiku v európskej spoločnosti. Práve v čase konfrontácií kultúr, náboženstiev, pohybov migrujúcich skupín národov vo svete sa otázka „tváre druhého“ stáva dnes silno aktuálna.
Gottfried Wilhelm Leibniz a pojem Boha je témou Silvie Caisovej. Leibniz bol predstaviteľ novovekého racionalizmu, jeden z posledných polyhistorov, diplomat a iniciátorov ekumenických snáh. Svoj diplomatický inštinkt použil pre spriatelenie medzi teológiou a empirizmom. Správne predpokladal, že teológia nemôže byť iracionálne banálna, ale zároveň ani empirické vedy by nemali ignorovať to, čo ich presahuje. Preto je Leibniz dnes inšpiráciou nielen pre svoju intuíciu pri hľadaní zmierovania protikladov, ale aj svojím pozitívnym postojom k dnešnému svetu, ktorý chápal ako najlepší možný.
Patrik Hrmo sa vo svojej štúdii venuje naliehavej otázke, ktorú si kládli a budú klásť zrejme všetky epochy ľudských dejín, všetky kultúry i jednotlivé generácie. Autor sa pokúša už o svoju druhú a presnejšiu odpoveď na argumentáciu amerického filozofa Jamesa Sterbu, ktorý sa ako akademik venuje etike a filozofii náboženstva. Podľa Sterba, ak by existoval dobrý Boh, zabránil by všetkým tragédiám v dejinách ľudstva. Hrmo v niektorých bodoch vylepšuje svoj prvý pokus o súčasnú interpretáciu Tomáša Akvinského a tým reaguje na Sterbove námietky. Text ponúka zaujímavú akademickú konfrontáciu.
Lukáš Vaník vo svojej štúdii predstavuje tému mystiky a v nej predovšetkým rozlišovanie jej pravej podoby. Mystika je však vo svojej podstate taký slobodný postoj ducha, že je veľmi ťažké uchopiť ju a systematicky hodnotiť podľa určených normatív. Napriek tomu autor chce ukázať, že jestvujú črty, ktoré charakterizujú kristovskú mystiku. Tá musí niesť v sebe pravé človečenstvo a pôsobiť spásne.
Verím, že si aj toto číslo nájde záujem čitateľa a pozve vstúpiť do svojich riadkov. Prajem príjemnú lektúru a zmysluplné obohatenie všedných i sviatočných letných večerov.
Vladimír Juhás
