Aktuálne číslo 1/2018

Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.

Milí čitatelia, predkladáme vám nové číslo nášho časopisu s piatimi samostatnými štúdiami, ktoré vás, ako dúfame, zaujmú svojou tematickou pestrosťou a záberom. Nájdete v nich témy z oblasti, filozofie, patristiky, teológie a príbuzných disciplín. Dva z nich sú v anglickom jazyku, jeden je v taliančine a jeden v češtine. Súčasťou nového čísla je aj obsahovo pútavý preklad a recenzie kníh.

Aktuálne číslo uvádza štúdia od českého autora Jaroslava Franca, ktorý ponúka sondu do riešenia bioetických otázok asistovanej reprodukcie a antikoncepcie z perspektívy Koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte. Autor v nej popisuje, ako sa kultúrno-náboženský kontext života egyptských kresťanov podpísal na teologickej reflexii nad aplikáciou modernej reprodukčnej medicíny. Bioetické otázky riešili prakticky paralelne náboženské autority kresťanské aj moslimské na sklonku 80. rokov minulého storočia, pričom kontext kultúry krajiny s väčšinovo moslimským obyvateľstvom a právnym systémom vychádzajúcim z islamského náboženského práva (šaríe) nevyhnutne ovplyvnil aj rozhodovacie procesy Koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte. Popri autoritatívnom prístupe k bioetickým otázkam autor ponúka tiež profil významného koptského teológa 20. storočia Mattá al-Meskína. Jeho rozsiahle dielo síce nemá systematickú povahu a neobsahuje fundamentálnu bioetiku, ale jeho teologická reflexia nad otázkami špeciálnej bioetiky významne ovplyvnila pastoračný prístup Koptskej pravoslávnej cirkvi.

V anglickom jazyku nasleduje filozofický článok od Burdu, v ktorom sa autor zaoberá estetickými formami z pohľadu antropológie, pričom skúma otázku, či tieto estetické formy výrazu v kultúre môžu mať transkultúrny presah a potenciál. Ako špecifický postup skúmania tejto otázky sa autor zaoberá pátosom, pričom s ním neuvažuje zo subjektívneho hľadiska pociťovania, ale z v zmysle patického „zasiahnutia“ (pathical strike), ktoré umožňuje zakúšať bytie a existenciu radikálnym spôsobom. Autor tak ukazuje, že patický rozmer života spája slobodu a utrpenie, pričom vytvára potenciál dialogickej otvorenosti a zodpovednosti voči druhému. Motív utrpenia Krista predstavuje jedinečný a vzorový estetický obraz, ktorý spája na jednej strane ľudskú bezradnosť zoči-voči utrpeniu, násiliu a bolesti, na druhej strane však vyvoláva v človeku súcit a prebúdza jeho odpoveď na apel milovať blížneho.

Jezuitský teológ Miloš Lichner vo svojej štúdii analyzuje dielo významného pápeža Leva Veľkého. V jeho listoch a homíliách si všíma predovšetkým témy sviatosti krstu. V listoch Leva Veľkého sa odrážajú predovšetkým praktické otázky spojené s udeľovaním sviatosti krstu. Autor nám postupne predstavuje prvky teologickej reflexie tohto pápeža, ktorá je výraznejšie prítomná v jeho homíliách. Ako nosné témy možno vidieť vzťah medzi krstom Vtelením Krista a mariánsko -ekleziálne obrazy znovuzrodenia. Lichner ďalej odkrýva v Levových homíliách dôraz na prax almužny a jej prirovnania ku krstu v zmysle odpustenia hriechov, v čom tento pápež nadväzuje na sv. Augustína.

S významnou postavou nemeckého kňaza Maxa Jozefa Metzgera, ktorý umrel mučeníckou smrťou v nacistickom väzení, sme sa už na stránkach nášho časopisu stretli. Marek Sopko nám v predstavil jeho profil a jeho príspevok k hnutiu pacifizmu v medzivojnovom období (2/2016). V aktuálnom čísle nám spomínaný autor predkladá v talianskom jazyku sondu do obdobia jeho života, v ktorom Metzger
venoval svoje úsilie ekumenickému dialógu s protestantskými cirkvami a snahe o jednotu Cirkvi. Autor v tomto príspevku ukazuje na prorocký význam Metgerovho úsilia, ktorým prispel k tomu, aby sa ekumenický apoštolát stal integrálnou súčasťou života a poslania Cirkvi.

Posledný článok aktuálneho čísla je v anglickom jazyku od maďarského autora György Belovaia, ktorý mapuje náboženské motívy a ich prepojenie v diele Jacquesa Derridu. Ide predovšetkým o štyri koncepty, ktorým sa tento významný francúzsky filozof venuje vo svojom neskoršom diele. Autor štúdie postupne prechádza jeho uvažovanie o platónskom koncepte priestoru, potom pokračuje popisom konceptu mesianizmu, v ktorom sa Derrida inšpiroval judaizmom, pričom eliminoval predstavu samotnej osoby mesiáša a nahradil samotným očakávaním v zmysle otvorenosti voči prichádzajúcemu cudziemu. Belovai následne predstavuje Derridov koncept púšte. V jeho podaní má podobnosť s priestorom, ktorý je prázdny. Tým sa autor prepracováva k centrálnemu konceptu Derridovej pohostinnosti: zbavená hierarchického vzťahu medzi hosťom a hostiteľom je absolútnou pohostinnosťou bez hraníc.

Prajeme vám podnetnú a obohacujúcu letnú lektúru na dobrodružnej ceste za poznaním, ktoré v nás prehlbuje túžbu po Pravde.

Benedikt Hajas OP