Aktuálne číslo 2/2023

Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.

Ponúkané číslo nášho časopisu nie je monotematické, ale verím, že rôznorodosťou tém dokáže zaujať a odborne obohatiť. Jednotlivé štúdie z dejín teológie, biblistiky, mystiky i politickej filozofie chcú otvoriť otázky, ktoré nie sú cudzie našej každodennosti.

Prvou štúdiou je dramatický príbeh francúzskeho teológa Alfreda Loisyho. Je pokračovaním historickej štúdie českého teológa, historika a publicistu Tomáša Petráčka. Loisy bol francúzskym katolíckym kňazom, ktorý sa čestným akademickým prístupom k Biblii chcel priblížiť pravdivejšiemu spoznávaniu jej posolstiev. Samozrejme, na začiatku 20. storočia to bola vzhľadom na dobové chápanie Biblie a prístupov k nej veľmi odvážna cesta. Nenašiel preto veľa pochopenia u vtedajších cirkevných autorít a dostal sa do nielen akademickej, ale i ľudskej izolácie. Jeho smutný životný príbeh chce byť mementom, ale predovšetkým povzbudením k odvahe, solidarite, vzájomnému pochopeniu i čestnosti v akademickej práci.

Keď sa vysloví pojem radosť, zväčša nás prepadne pocit banálnosti, lebo radosť sa často spája s povrchným humorom a smiechom. Biblia sa však nechce venovať takejto podobe radosti. Prvý list Solúnčanom apoštola Pavla a tému radosti v ňom nám predstavuje dominikán Patrik Peter Vnučko. Nejde tu však o banálnu podobu radosti. Apoštol Pavol hovorí o bytostnej, vnútornej radosti, ktorá pochádza z Ducha a z obrátenia k všetkým podobám života. Je to radosť, čo človeka udrží pri živote napriek protivenstvám, ktoré životu neprajú. Sám apoštol vychádza z vlastnej skúsenosti, keď udalosť neprijatia a nezdaru premohla a prevýšila radosť, nesúca v sebe nádej. Tá je však eschatologická, teda nepochádzajúca z našej pominuteľnej prítomnosti, ale z Pánovej budúcnosti, ktorá premieňa našu prítomnosť a ostáva.

Český teológ Jan Polák nám vo svojej štúdii ponúka prienik tém ekológie a teológie. Posledné desaťročia veľmi citeľne zakusujeme globálnosť a prepojenosť všetkých miest, kultúr, národností a ekonomík našej zeme. Už nikto a nič nie je izolovaným miestom na tejto zemeguli. Značne dramaticky vnímame problém životného prostredia, pretože nezodpovednosť jedného vplýva na kvalitu života mnohých ďalších. Práve preto chce táto štúdia načrtnúť etický záväzok, ktorý by viedol jednotlivcov, národy i štáty k zodpovednému používaniu zdrojov a priestorov zeme tak, aby sme vytvárali možný a pokojný život aj generáciám po nás. Autor používa biblický termín zmluvy ako koncept, ktorý v rámci teológie stvorenia pobáda človeka k spoluzodpovednosti za celú prírodu.

Literárna vedkyňa a vysokoškolská pedagogička Magda Kučerková vo svojej štúdii predstavuje mystickú skúsenosť vybraných stredovekých autorov ako dôležitý prameň poznávania Zjavenia. Mystika má veľký rešpekt pred nevysloviteľným Bohom, preto je často inšpirovaná negatívnou teológiou, ktorá prichádza s presvedčením, že o Bohu vieme povedať skôr to, čo Boh nie je, ako to, čo Boh je. Mystici preto v pokore a bez slov adorujú Nevysloviteľného. Mystika nie je nezmyselná nemota, ale zmysluplné mlčanie.

Cirkevný historik Štefan Lenčiš nás vovedie do tretieho storočia, do mesta Kartágo, kde pôsobil a tvoril starokresťanský mysliteľ a biskup Cyprián. Autor sa zameriava predovšetkým na dielo De Opere et Eleemosynis a na jednu z jeho hlavných tém, na charitu. Dôraz v spomínanom diele sa nekladie na teologickú špekuláciu, ale na pastoračnú prax. Cyprián ako biskup povzbudzuje kresťanov vo svojom meste k almužne, lebo iba delením (lámaním chleba) dokáže spoločnosť prežiť.

Český politológ a pedagóg Jiří Baroš nám vo svojej štúdii približuje kategóriu spoločného dobra podľa návrhu francúzskeho teológa Gastona Fessarda. Hlavnou úlohou každej politickej autority má byť snaha sprostredkovať spoločné dobro, ktoré má mať vzťah k Nekonečnému. Táto vízia politickej reality je dnes dôležitá aj preto, že mala značný vplyv na pápeža Františka, ktorý je nesmierne citlivý na konflikty a napätia vo svete politiky a snaží sa integrovať do svojich pastoračných plánov silnú dávku sociálneho cítenia.

Som presvedčený, že ponúkané texty nie sú v sebe uzavretou špekuláciou, ale majú potenciál vtiahnuť čitateľa do svojich obsahov a motivovať ho ku kritickému mysleniu a ľudskému konaniu aj v tomto čase agresívnej vojny u našich susedov na Ukrajine, na Blízkom východe i v iných častiach sveta, keď napísané slovo má pestovať solidaritu, vzájomnosť a pokoj medzi národmi i kultúrami.

Vladimír Juhás