Aktuálne číslo 2/2018

Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.

Nájsť si čas na malú lektúru znamená nájsť si čas na seba. Ponúkané číslo nášho časopisu chce byť pomocníkom pri sebahľadaní. Rôznorodosťou svojich textov sa môže stať dobrým spoločníkom ľuďom hĺbavým i ponáhľajúcim sa, ktorí sa iba momentálne potrebujú informovať. Do obsahu sú zaradené štyri štúdie, (dve v slovenčine, dve v češtine) rozhovor a súčasťou je aj recenzia knihy. Verím, že toto česko-slovenské číslo bude svojím jazykovým presahom federatívnym a obsahovo obohatí každého, kto sa rozhodne vziať si ho do rúk.

Prvá štúdia z pera mladej českej teologičky Kateřiny Brichcínovej sa venuje otázke Trojice a jej vzťahov v diele francúzskeho katolíckeho teológa Françoisa-Xaviera Durrwella. Keďže tento mysliteľ spája štúdium Biblie so systematickou teológiou, vytvára dobrý predpoklad na lepšie a bližšie chápanie tajomstva trojičných vzťahov. Text sa venuje predovšetkým otázke Ducha Svätého, čo novoveká západná teológia značne zanedbala. Autorka v úvode píše, že božská osoba (ale rovnako aj ľudská) nie je definovateľná. Môžeme ju síce poznávať, ale iba vo vzťahu. Tým naznačuje, teológia je výslovne záležitosťou vzťahovou, nie predmetovou. Boha nespoznávame ako predmet, ale ako vzťah a iba vo vzťahu s ním. Preto aj v otázke o Duchu v Trojici sa nepýtame „Čím“ je Duch, ale „Kým“ je Duch Svätý.

Juraj Pigula nám vo svojej štúdii ponúka historický kontext vzniku donatizmu, ktorý je málo známy v teologickej literatúre na Slovensku. Je zaujímavý svojimi konkrétnosťami a historickými detailmi, objasňujúcimi konflikt rímskych kresťanov a kresťanov severnej Afriky (donatistov), predovšetkým v období panovania cisára Konštantína. Konfrontácia a vzájomné spory mali často právny charakter a nevyhli sa ani násilnostiam, ktoré môžu čitateľa nemilo prekvapiť. Zároveň hovorí o mnohých snahách (predovšetkým biskupa Augustína) riešiť spor oboch strán zmierením. Tým je text dobrou inšpiráciou pri hľadaní spôsobov komunikácie v dnešních konfrontáciách náboženstiev či náboženských dominácií.

V tretej štúdii predstavuje český teológ František Burda cirkev ako arénu predporozumenia. Popisuje ju aj ako priestor, kde sa človek môže prvýkrát stretnúť s kresťanskými konceptmi bez toho, aby už do nej musel patriť. Ide vlastne o to, akým spôsobom cirkev sama vstupuje so svojou pridanou hodnotou do spoločnosti a kultúry, kde by ju ľudia nestranne mohli vnímať ako pozitívne obohatenie ich pozícií, stavov a životných situácií. Preto sa otvára svojím teologickým pluralizmom rôznorodosti ľudského žitia a svojou antropológiou sa chce vždy viac priblížiť reálnemu životu. Autor chce ukázať, že kresťanské korešponduje s tým najľudskejším v človeku, že zdravý ľudský rozum je prítomnosťou Božieho Logosa, Božieho myslenia v ľudskom myslení. Preto cirkev môžeme nazývať priestorom spásy, kde nie sú hranice, pretože cirkev je transcendentný priestor naplnený Duchom, ktorý dokáže pojať v sebe celú šírku zdanlivých rozporuplností a rozličností.

Naša posledná štúdia ponúka vždy neprebádanú a otvorenú tému ľudskej smrti, v tomto prípade päť fáz ľudského umierania podľa teórie Elisabeth Kübler-Rossovej. Text je zaujímavý tým, že jeho autor, Martin Uher, nie je len teológom, ale zároveň lekárom v praxi. S ľudským umieraním sa teda stretáva reálne a bezprostredne a rovnako ho pozná ako teologický a eschatologický koncept. Text nám ponúka spôsob práce spomínanej švajčiarskej psychologičky, ale aj konfrontáciu s inými odborníkmi. Objektívnosťou článku je skutočnosť, že autor nepovažuje názor Kübler-Rossovej za vedeckú doktrínu, podľa ktorej by „sa malo umierať“, ale za jeden z možných pohľadov na ľudské umieranie. V každom prípade je text zaujímavým nazretím do skutočnosti, ktorá je existenciálnou súčasťou bytia každého človeka.

Do obsahu sme zaradili aj rozhovor s českým teológom a historikom Tomášom Petráčkom, ktorý nám ochotne poskytli českí jezuiti. Témou rozhovoru je osobnosť pápeža Františka, jeho myslenie, a konanie, ktoré vyvoláva v cirkvi i spoločnosti rôznorodé reakcie.

Verím, že si aj toto číslo nájde záujem čitateľa a ohreje rozum i srdce. Prajem príjemnú lektúru a zmysluplné obohatenie všedných i sviatočných dlhých zimných večerov.

Vladimír Juhás