Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.
Aktuálne číslo Verba Theologica vychádza v čase významnej zmeny v živote univerzálnej cirkvi. Pontifikát pápeža Leva XIV. nadväzuje na dedičstvo svojich predchodcov, osobitne na synodálny impulz pápeža Františka, a zároveň prináša nové akcenty v oblasti sociálnej angažovanosti, kultúry stretnutia, formácie kresťanského svedomia a obnovy kresťanskej nádeje. Programovo ich rozvíja v najnovšej encyklike Magnifica humanitas, kde sa zamýšľa nad sociálnou náukou cirkvi v čase umelej inteligencie.
Pri pohľade na obsah aktuálneho čísla časopisu nemožno prehliadnuť, že jednotlivé štúdie, hoci vznikali nezávisle od aktuálnych udalostí, vstupujú do pozoruhodného dialógu s témami, ktoré dnes rezonujú v univerzálnej cirkvi. Spoločným menovateľom viacerých príspevkov je otázka recepcie Druhého vatikánskeho koncilu. Práve tá zostáva jednou z najvýznamnejších výziev aj šesťdesiat rokov po jeho ukončení..
Filozoficko-teologický rozmer čísla reprezentuje štúdia Petra Voleka o morálnych dôkazoch existencie Boha u vybraných autorov druhej scholastiky. Autor nás vracia k základným otázkam vzťahu rozumu a viery, ktoré zostávajú aktuálne aj v súčasnej kultúre poznačenej skepticizmom, neokonzervativizmom i relativizmom. Pripomína, že kresťanská teológia vždy chápala rozum nie ako protivníka viery, ale ako jej partnera pri hľadaní pravdy.
Príspevok Gabriely Genčúrovej analyzuje implementáciu koncilových vízií náboženskej výchovy a vzdelávania do pedagogickej praxe na Slovensku. Štúdia pripomína, že koncilová obnova nebola iba reformou liturgie, ale predovšetkým novým pohľadom na človeka, jeho dôstojnosť, slobodu a proces dozrievania vo viere. Osobitne aktuálne pôsobí dôraz na dialóg medzi vierou a kultúrou, na aktívnu účasť laikov a na potrebu personalizovaného prístupu ku katechéze. V kontexte súčasnej krízy odovzdávania viery mladým generáciám ide o tému mimoriadnej naliehavosti.
Aktuálne dianie v cirkvi osobitne osvetľuje aj štúdia Michala Černého o pojme kritického myslenia v teológii pápeža Františka. Autor ukazuje, že kritické myslenie v pápežovej perspektíve nemožno redukovať na analytickú schopnosť hodnotiť informácie. Ide o hlbší postoj rozlišovania, ktorý spája poznanie s etikou, pravdu so zodpovednosťou a rozum s múdrosťou. V dobe digitálnych technológií, umelej inteligencie a informačných manipulácií sa táto téma stáva jednou z kľúčových úloh teologickej reflexie i kresťanskej formácie. V štúdii zaujímavo rezonuje jedna z ústredných tém encykliky Magnifica humanitas Leva XIV., ktorý opakovane zdôrazňuje potrebu nového kritického vedomia pri používaní umelej inteligencie, ochrany pravdy vo verejnom priestore, boja proti manipulácii a pestovania „ekológie komunikácie“.
Významné miesto v čísle zaujíma štúdia Martina Novotného a Vladimíra Juhása venovaná Nemeckej synodálnej ceste a fóru „Kňazská existencia dnes“. Táto téma presahuje hranice nemeckého prostredia a dotýka sa celej cirkvi. Otázky dôveryhodnosti cirkevných štruktúr, identity kňazskej služby, participácie laikov či dôsledkov krízy zneužívania patria medzi najnáročnejšie výzvy súčasnosti. Príspevok ukazuje, že synodalita nie je iba organizačný model, ale predovšetkým spôsob spoločného rozlišovania, ku ktorému cirkev opakovane vyzýval pápež František a v ktorom pokračuje pápež Lev XIV.
Štúdia Andreja Boteka a Beáty Polomovej o úpravách sakrálnych interiérov v zmysle záverov Druhého vatikánskeho koncilu ukazuje, že liturgická reforma nie je uzavretou kapitolou cirkevných dejín, ale živým procesom interpretácie a inkulturácie. Autori presvedčivo poukazujú na napätie medzi požiadavkami súčasnej liturgie a rešpektovaním historického dedičstva chrámových priestorov. Ide o problematiku, ktorá sa dotýka samotnej identity cirkevného spoločenstva a jeho schopnosti vyjadrovať vieru jazykom súčasnosti.
Spoločným menovateľom všetkých príspevkov tohto čísla je otázka človeka. Človeka ako veriaceho, občana, člena spoločenstva, nositeľa dôstojnosti a zodpovednosti. Ak je podľa Leva XIV. najväčším rizikom súčasnosti nahradiť logiku služby logikou moci, potom úlohou teológie zostáva chrániť pravdu o človeku a o jeho povolaní k spoločenstvu s Bohom i s druhými. Teologická reflexia sa tak nestáva únikom od aktuálnych problémov sveta, ale nevyhnutnou súčasťou ich zodpovedného rozlišovania. Aj preto ponúkame čitateľom aktuálne číslo Verba Theologica ako pozvanie k premýšľaniu o tom, ako budovať „mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu“ (Magnifica humanitas, 1) nie iba v priestore technických možností, ale predovšetkým v priestore viery, nádeje, pravdy a lásky.
Peter Olexák
