Aktuálne číslo vo formáte pdf nájdete v archíve.
Aktuálne číslo Verba Theologica ponúka inšpiratívnu obsahovú rôznorodosť. Priestor dostali štúdie zo systematickej teológie, biblickej teológie, teológie liturgie i kresťanskej filozofie.
Český teológ, kňaz a pedagóg David Bouma je autorom prvej štúdie ponúkaného čísla. Jeho text skúma vzťah medzi hierarchickým magistériom a akademickou teológiou, pričom zdôrazňuje ich vzájomnú prepojenosť a význam spolupráce pre vitalitu a poslanie Cirkvi. Autor predstavuje historický vývoj úlohy biskupov a teológov ako učiteľov v Cirkvi a poukazuje na potrebu vzájomného rešpektu a porozumenia medzi biskupmi a teologickými fakultami. Článok sa zamýšľa aj nad súčasnými výzvami, najmä v kontexte akademickej slobody a autonómie teologických inštitúcií. Náročnosť dnešnej situácie si vyžaduje, aby biskupi mali kvalitnejšie vzdelanie v teológii, filozofii a antropológii, a mohli tak byť kompetentní partneri pre pozitívny dialóg s dnešnou spoločnosťou.
Juraj Feník, slovenský biblista, hľadá koncept Boha v najkratšom Pavlovom spise, v Liste Filemonovi. Hneď na začiatku nás autor prekvapí tvrdením, že v tomto Liste by sme ťažko hľadali zmienky o Bohu, pretože Boh sa tu v našom tradičnom ponímaní takmer nespomína. Zatiaľ čo niektorí autori dokazujú množstvo podôb Božieho konania, táto štúdia sa snaží ukázať, že v Liste Filemonovi jestvujú len štyri verše, ktoré používajú teologický jazyk. Napriek tomu autor chce ponúknuť teologický prínos tohto Listu.
Mediálne známy český kňaz a historik Tomáš Petráček predstavuje vo svojej štúdii historický vývoj súčasného pápežstva so zameraním na úlohu pápeža vo vnútri Katolíckej cirkvi. V prvej časti analyzuje službu pápeža Benedikta XVI. v kontexte jeho predchádzajúcej teologickej a kuriálnej kariéry. Ťažiskom štúdie je hodnotenie toho, ako zvládol kľúčové úlohy na čele Katolíckej cirkvi. Druhá časť potom ponúka analýzu možných dôvodov, prečo je Benedikt XVI. taký populárny v českom katolíckom a všeobecne stredoeurópskom kontexte, čo kontrastuje s kritickejšou reflexiou jeho odkazu v rodnom Nemecku. V závere ponúka podnety na ďalšiu reflexiu, vrátane otázky, či je vhodné pokračovať v problematickej praxi rýchlej kanonizácie pápežov minulého storočia.
Slovenské duo Andrej Krivda a Pavol Hrabovecký skúmajú vo svojej štúdii teologický obsah manželského obradu po Tridentskom koncile. Porovnávajú ostrihomský sobášny obrad z roku 1625 s Rituale Romanum z toho istého obdobia. Analýza poukazuje na textové a rituálne rozdiely, skúma teologické dôsledky týchto odlišností, pričom zdôrazňuje sakramentálnejšie chápanie manželstva v ostrihomskej tradícii, ktoré kontrastuje s právnickým prístupom rímskeho obradu. Je dobrým znakom tejto štúdie, že si všíma limity juridického jazyka západnej teologickej tradície a pobáda k neustálej konfrontácii so súčasnou antropológiou, aby teológia manželstva zohľadňovala sviatostný vzťah dvoch ľudí ako spojenie vo vzájomnosti a láske, predovšetkým vo svetle učenia po Druhom vatikánskom koncile.
Druhou biblickou štúdiou tohto čísla je text Róberta Lapka a Dušana Demjanoviča, venujúci sa emócii strachu v starozákonnej knihe Judit. Emócia strachu podmieňovala správanie človeka nielen v čase vyhnanstva a zajatí biblického Božieho ľudu, ale aj v dnešných dňoch vlády režimov, diktatúr a ich rozpútaných vojen. Viac ako potenciálny ľudský strach z niečoho, čo by nám mohlo ublížiť, však v Biblii rozoznávame strach z Boha - bázeň pred Bohom. Starozákonná kniha Judit poskytuje čitateľovi nielen pozoruhodný pohľad na konanie postáv pod vplyvom strachu, ale chce čitateľa previesť od strachu k bázni a nádeji.
Peter Juan Pablo Mária Bako venuje svoju štúdiu slovenskému mysliteľovi, prozaikovi a esejistovi Pavlovi Straussovi. Text sa dotýka zaujímavej konfrontácie tomizmu s existencionalizmom. Aristotelovsko-tomistická filozofia prezentuje človeka ako nemennú bytosť. Mohli by sme povedať, že človek je bytostne a podstatne „uzavretý“ - bez možnosti ontologickej zmeny. Naproti tomu existencializmus hlása „otvorenosť“ ľudskej prirodzenosti. Esenciálna identita človeka sa chápe len ako plastická, premenlivá, nestála inštancia - a teda ako výraz subjektívnych rozhodnutí. Relevantnosť filozofických myšlienok Pavla Straussa spočíva v tom, že jeho presvedčenie je na jednej strane tomistické, na druhej strane sa jeho úvahy úzko zhodujú s existencialistickými myšlienkami. Straussov jedinečný prínos vidí autor v originálnej snahe zmieriť zdanlivo nezlučiteľné - uznať otvorený ontologický status človeka bez narušenia jeho uzavretej ontologickej povahy.
Súčasťou nového čísla sú aj recenzie, ktoré sledujú aktuálny knižný trh a ich témy. Verím, že naša ponuka osloví a inšpiruje čitateľa nielen svojím rôznorodým obsahom, ale aj odbornou pripravenosťou autorov jednotlivých textov. Prajem pokojnú lektúru.
Vladimír Juhás
